1. |
Vo veži
01:27
|
|||
Je nedeľa.
Zbehnem do pivnice pre bylinky, a uvarím si čaj na poflámovú depresiu.
Celý deň sedím doma a oddychujem.
Počúvam hudbu, a s veľkým obdivom vzhliadam k svojim hrdinom.
Keby som sa tak narodil v ich dobe.
Zobral by som štetku, namočil ju do snov, a na nekonečne biele plátno
by som to všetko namaľoval.
Ale ja som zvlčel, mám rozbitú dušu.
Svet ma vytlačil na svoj okraj, a naučil ma nenávidieť.
Nenávidieť samého seba ...
Preto žijem rýchlo, rýchlo kvôli strachu zo samého seba.
Je tu pekne, ale nedá sa tu žiť.
Jediné čo mi zostalo je posielať virtuálne pohľadnice svojim spriazneným dušiam
niekde do země zaslíbené.
Ale ja takto nechcem žiť, ja musím ísť.
Jediná možnosť ako z toho vyviaznuť živý, je nájsť cestu k samému sebe.
Iba tak môžem vyhrávať svoje každodenné boje.
V samote na ceste musím nájsť svoje skryté možnosti, hranice a ciele.
Niekedy je to smiech cez slzy, niekedy balans na hrane, ale ja sa nevzdávam.
Snažím sa nájsť rovnováhu, a byť vyrovnaný, aby som mohol zasnene hľadieť slnku do očí.
Len vtedy padnú všetky tiene za chrbát.
Na komunikácii stojí toto každodenné divadlo preto sa pýtam.
Celý život je jedno veľké cliché, má vôbec zmysel chcieť od neho niečo viac?
|
||||
2. |
Duševný suterén
03:35
|
|||
Všetko mám zrátané
šesť schodov je do mojej pivnice
tak ľahko sa dostanem dolu.
Veža je na štvrtom poschodí bez výťahu
zložitejšie dostať sa k sebe hore
som otrok svojich myšlienok.
Denne ich zapletám ako vrkoče
za deň ich zažijem aj stotisíc
bičujúce pocity bez významu.
Jedno ale viem celkom určite
keď to premyslím najlepšie ako viem
rozpletiem tie vrkoče v mojej hlave.
Všetci démoni majú party
keď sa do pivnice pozerám
zatrhnúť to nikto nevie
kľúče od nej len ja mám.
Všetci démoni majú party
svetlo občas zabliká
zbehnem tých šesť schodov dolu
vypínač v hlave hľadám
REFRÉN:
Mentálny masochizmus v hlave sa mi odoráva,
mentálne divadlo občas sa mi zle zaspáva.
|
||||
3. |
Padlým hrdinom
03:43
|
|||
Na pekelnej rímse stojím a premýšľam,
hlavu mám pred bránou v nebi kam sa to dostať pokúšam?
Spoločnosť ma vytlačila až na samí okraj,
pre slabých tu vraj miesto nie je sám si vybrať mám.
Ťažké chvíle filtrujú spriaznené duše tak sa pustím a uvidím,
že keď prekročím prah tohto pekla nepadnem dolu ale poletím.
Len musím nájsť toho hrdinu čo sa pred svetom vo mne skrýva,
lebo nie som ešte pripravený pre smrť keď mi zaklope na dvere
REFRÉN:
A tak hľadám v knihách hľadám v ľuďoch ozajstného hrdinu.
Hľadám stále niekoho čo odnesie môj kríž.
Pozerám sa vôkol seba a nejde mi do hlavy,
že tým hlavným hrdinom som v skutočnosti ja.
|
||||
4. |
Štetka
03:17
|
|||
Stále hľadám svoju tvár
ukážeš mi to čo mám byť?
Stále neviem koho mám mať rád.
Ten hlas je čoraz silnejší
tak nech príde to čo má prísť
stále neviem čoho sa mám báť.
Nevidím som len kus mäsa
ukážeš mi len to čo chceš
neviem čo je skutočnosť a čo je klam.
Nedokážem cítiť lásku
nemyslím už nie som človek
kto riadi môj život keď nie ja sám?
Nemŕtva hmota stále dýcham
urobím to čo mi povieš
nerozoznám vône ani tvary.
Ten hlas je stále počuť
uviazol v mojej hlave
objaví sa ľudský výraz v mojej nemej tvári?
REFRÉN:
Nemám tvár, nemám tvár, nemám život, ani svoje sny,
strácam sa v tme a chcem sa vrátiť, ten hlas je čoraz silnejší.
|
||||
5. |
Vlk
02:25
|
|||
Zvlčel som opíjam si dušu
Zvlčel som rozbíjam peniaze
Zvlčel som moje srdce je hladné
Zvlčel som zostal som sám
Zvlčel som moje oči sú bez citu
Zvlčel som moje pudy sú v pozore
Zvlčel som chýba mi teplo
Zvlčel som ja nie som samotár
Zvlčel som som nenaplnený
Zvlčel som v duši horí mi oheň
Zvlčel som moje dni nie sú zrátané
Zvlčel som vidím svorku na obzore
REFRÉN:
Rodina je základ štátu
|
||||
6. |
Pohľadnice
04:15
|
|||
Slabí sa odtrhli a pridali k väčšine
Zostalo len tvrdé jadro všetci sme sedeli a pili v krčme keď odišli
Zostal som sám a ešte ďalší dvaja
na ich počesť sme vyvesili vlajku,
kopli panáka a zaspievali pár protest songov
Cítim sa ako otec čo poslal synov do cudziny na front
Odolávať nástrahám tamojšieho života
a biť sa za holý život.
Celé tie roky skutočného života nahradil virtuálny svet
Jediná možnosť osobného kontaktu, pohľadnice vyšli z módy
REFRÉN:
Because without people you´re nothing, without people you´re nothing
|
||||
7. |
K sebe
03:07
|
|||
Ja to musím povedať všetkým ale hlavne tebe
najdôležitejšia časť vo vesmíre si ty.
Nikto iný nemôže ovplyvniť to či budeš šťastný,
Tak sa na to vykašli a nerež si vlastný konár pod zadkom.
Solidarita je pekná vec ale pamätaj na hranice
To že ti hovorím nie neznamená že ťa nemám rád
iba počúvam svoj vnútorný hlas ktorý mi hovorí
že na komunikácii všetko padá a vstáva z popola.
Ja to musím povedať všetkým ale hlavne tebe
základná vec v živote je tvoj uhol pohľadu
na základe programov funguje tvoja myseľ
S negatívnym myslením, nemôžeš mať pozitívny život
REFRÉN:
K sebe, K sebe,K sebe,K sebe,K sebe,
K sebe musíš cestú nájsť
|
||||
8. |
Nomád
03:44
|
|||
Cestu ktorú poznám ako svoju dlaň a vietor vo vlasoch
sa mi hrá s myšlienkami, dodáva silu do nôh.
Sme opäť spolu na cestách iba ja a môj tieň
prostriedkov je veľa ale možností je nekonečné more.
Nestopujem preto že peniaze nemám
bohatý som na zážitky ale s tým ma nepustia do autobusu.
Vo vzore starých hipíkov posúvať hranice,
ošľahaný vetrom písať svoj príbeh do prachu zeme.
Čo tým chcel básnik povedať? Skutočné veci nie sú na predaj,
najkrajšie zážitky neležia na pultoch cestoviek.
Cestovanie nie je výsada kráľov ale cnosť dobrodruhov,
tak vitaj v hoteli ktorý má milión hviezd.
REFRÉN:
Aj bez zbytočných prostriedkov prechádzam krajinou
svoje ciele tráfam ako vystrelený šíp.
|
||||
9. |
Klaun
04:16
|
|||
Pozerám na hviezdy a zapadám prachom,
myšlienky zarástli zamatovým machom.
Z betónu piesok je a domček padá,
naivnosť odrástla má iného rada.
Blázon s dáždnikom po lane chodí,
bledú tvár pred lúčmi slnka si chráni.
Lano sa roztrhlo blázon padá,
z kaluže do blata rovnováhu hľadá.
Pozerám na hviezdy so zatajeným dychom,
nechápem nevidím zmysel už v ničom.
Útržky slov v obrazoch myšlienok,
strach vniká pod kožu z budúcnosti a spomienok.
REFRÉN:
Normálnych je málo a tých sa treba báť
povedal si blázon, začal sa nahlas smiať
|
||||
10. |
Križovatka
03:09
|
|||
Prepadne ma to vždy skoro ráno,
v tichosti bytia sedíme v aute do práce
Ako ovce na popravu,
prejdeme križovatkou na popravisko snov
Sám seba sa každé ráno pýtam,
kde je zmysel života?
kde je zmysel bytia?
V tomto nekonečnom každodennom kolobehu?
Som šťastný a spokojný,
nič mi nechýba,
ale čo je zmysel života?!
zmysel života,
života.
REFRÉN:
Čakám na zelenú, čakám na zelenú,
čakám na zelenú, čakám na zelenú
čakám na zelenú v nekonečnom kolobehu dní
|
||||
11. |
Slnečnica
05:28
|
|||
Som plný ideálov ako slnečnica čo stojí v poli,
zvládam zmeny počasia som vyrovnaný.
Mám chuť mám čas ale hlavne chcem rásť a hľadieť do slnka,
keď príde tá správna chvíľa chcem žať úrodu.
Presne tak jak plynie život stojí v radoch pole slnečníc,
čas preverí silu každého z nás a v tej chvíli pochopí.
Keď nechceš mlátiť prázdny klas hlavu musíš zohnúť do dverí,
ja radšej dvihnem tvár vyššie k slnku a všetky tiene padnú za chrbát.
REFRÉN:
V hlave mám chuť čo mi dáva silu
hľadieť Slnku rovno do očí
v hlave mám chuť čo mi dáva silu
byť ako vietor v poli slnečníc
|
Streaming and Download help
If you like BOX, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp